obrázok: Základná škola Jarovnice, Mgr. Ján Sajko, učiteľ výtvarnej výchovy
ZAREGISTRUJ SA!

login:
heslo:

Pripravujete akciu?
Zatelefonujte nám na 0905 942 606, alebo mailujte na: marek@box.sk. Bezplatná propagácia.
hlavná stránka


diskusné fóra

prezriet denniky

zaujímavé odkazy

:: Rozhovory

:: Rómsko slovenský frazeologický slovník

:: Rómska muzika

:: Rozprávky

Events
<>
MonTueWedThuFriSatSun
123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930

Add an event to the calendar
Today's events :
Žiadne

prihlásení užívatelia
aktívni za posl. 5 min.

poč. registrovaných užívateľov:726

V tejto chvili prezera stranku 0 registrovanych uzivatelov 15 anonymnych uzivatelov.

Vitame noveho registrovaneho uzivatela: hatedphilosopher


vyhľadávanie na stránke


výstupy
Ak chcete na vašej stránke zverejňovať zoznam správ z našej stránky môžete použiť tento výstup, alebo viac podrobný výstup.
 
Rómsko slovenský frazeologický slovník.
@ Slovník     Dec 12 2006, 11:55 (UTC+0)
1 jeden - jekh
2 dva - duj
3 tri - trin
4 štyri - štar
5 päť - pandž
6 šesť - šov
7 sedem - efta
8 osem - ochto
9 deväť - eňa
10 desať - deš

11 jedenásť - dešujekh
12 dvanásť - dešuduj
13 trinásť - dešutrin
14 štrnásť - dešuštar
15 pätnásť - dešupandž
16 šestnásť - dešušov
17 sedemnásť - dešuefta
18 osemnásť - dešuochto
19 devätnásť - dešueňa
20 dvadsať - biš
21dvadsaťjeden - bišujekh
22 dvadsaťdva - bišuduj
23 dvadsaťtri - bišutrin
24 dvadsaťštyri - bišuštar
25 dvadsaťpäť - bišupandž
26 dvadsaťšesť - bišušov
27 dvadsaťsedem - bišuefta
28 dvadsaťosem - bišuochto
29 dvadsaťdeväť - bišueňa
30 tridsať - tranda
40 štyridsať - saranda

Dobrý deň - Lačho džives
Dovidenia - Ačhen Devleha (Ostávajte s Bohom)
Ďakujem - Paľikerav
Ako sa máš? - Sar sal?
Ako sa máte? - Sar san?
Svätý - Sentno
Svätá - Sentňi
Ľúbim ťa - Kamav tut
Ľúbiš ma? - Kames man?
Dobrú chuť - Lačho chaviben (Mište tuke te perel)
Prosím ťa - Mangav tut
Nechoď preč - Nadža ňikhaj
Škaredé - Džungales
Pekné - Šukares
Ideme čítať - Džas te genel
Ideme jesť - Džas te chal
Ideme domov - Džas khere
Ideme von - Džas avri
Ideme spievať - Džas the džijavel
Daj mi pusu - Čumide man
Daj mi ruku - An o vas
Chcem, aby si bol šťastný - Kamav, hoj te aves bachtalo
Áno - He
Nie - Na
Nerob to - Naker oda
Ide mi o teba - Džal mange pal tute
Poď sem - Av ade
Poď ku mne - Av kemande (Av kema)
Rozumiem - Achajuvav
Nerozumiem - Naachajuvav
Bože môj - Devla miro
Čo chceš? - So kames?
Čo robíš? - So keres?
Čo sa stalo? - So pes ačhija?
Myslím na teba - Gondoľinav pre tute
Chcem byť s tebou- Kamav te el tuha
Láska moja - Kamiben miro
Môj život - Miro dživipen

Ja - Me
Ty - Tu
On, Ona - Ov, Oj
My - Amen
Vy - Tumen
Oni - On

Ja hovorím - Me phenav
Ty hovoríš - Tu phenes
On hovorí - Ov phenel (vakerel)
My rozprávame - Amen vakeras
Vy rozprávate - Tumen vakeren
Oni rozprávajú - On vakeren

Ja mám - Man hin
Ty máš - Tut hin
On má - Les hin
Ona má - La hin
My máme - Amen hin
Vy máte - Tumen hin
Oni majú - Len hin

Ja nemám - Man nane
Ty nemáš - Tut nane
Je mi smutno - Phares mange hin
Bolí ma to - Dukhal man oda
Prečo? - Soske?
Koľko? - Keci?
Zajtra - Tajsa
Dnes - Ada džives
Včera - Ič
Ráno - Tosara
Večer - Rači

Ja viem - Me džanav
Ja neviem - Me nadžanav
Ty vieš - Tu džanes
Ty nevieš - Tu nadžanes

S kým si? - Kaha sal?
Už idem - Imar džav
Už ideš? - Imar aves?
Kedy prídeš? - Kana aveha?
Ja idem - Me džav
Ja prídem - Me avava
Ty ideš - Tu džas
Ty prídeš - Tu aveha
Čo budeš robiť? - So kereha?
Čo si robil včera? - So kerehas ič?
Čo hovoríš? - So vakeres?
Čo on povedal? - So ov phendža?
Čo si povedal? - So vakerehas?
Poviem ti to ráno - Phenava tuke oda tosara
Spíš? - Soves?

Ja som ešte v práci - Me som mek andre buči
Ja som v električke - Me som andre električka
Musím veľa pracovať - Mušinav te kerel but buči
Mám veľa práce - Hin man but buči

Čakám - Užarav
Čakaj - Užar
Poď so mnou - Av manca
Kto? - Ko?
Kde? - Kaj?
Sadni si - Beš tele
Malý(á) - Cikno(ni)
Veľký(á) - Baro(ri)
Pomaly - Polokores
Rýchlo - Siďar
Bež! Nebež! - Denaš! Nadenaš!
Ako sa voláš? - Sar pes vičines?
Volám sa … - Vičinav pes
Koľko máš rokov?- Keci tuke berš?
Odkiaľ si? - Khatar sal?
Kde si teraz? - Kaj sal kanake?
Kde ma budeš čakať? - Kaj man užareha?
Kedy ma budeš čakať? - Kana man užareha?
Zabudla som - Bisterdžom
Zabudol si - Bisterdžal


Pýtať sa - Te phučel (pes)
Opýtaj sa - Phuč
Chcem sa ťa opýtať - Kamav tutar te phučel
Nepýtaj sa - Naphuč
Zavolaj mi - Vičin mange
Zavolám ti - Vičinava tuke
Zazvoň mi - Brinkin mange
Zazvoním ti - Brinkinava tuke
Pozri sa - Dikh
Nepozeraj sa - Nadikh
Počúvaj - Šun
Prečo sa smeješ? - Soske asas?
Som smiešna? - Som po asaben?
Si smiešny - Sal po asaben


Nechaj ma - Muk man
Daj mi pokoj - De mange sirom
Trošku - Sikra
Zo srdca - Jilestar
Si rómka? - Sal romaňi?
Si róm? - Sal romano?
Polovične - Jepašuňi


Chrbát - Dumo
Hlava - Šero
Vlasy - Bala
Nos - Nakh
Oči - Jakha
Ústa - Vušta
Krk - Meň
Prsia - Čuča
Ruky - Vasta
Prsty - Angušťa
Žalúdok - Ďombra
Koleno - Khoč
Brucho - Per
Tvár - Muj
Nohy - Pindre
Topánky - Kamašťi


Čo, kto, ktorý, kde, kedy, ako, prečo-So, ko, savo, kaj, kana, sar, soske
Kto je ten chlapec? - Ko hin oda čho?
Čo je to? - So hin oda?
Kúpil som dve autá - Cindžom duj motora.
Kde je? - Kaj hin? – hino?
Kedy prídu? - Kana avena?
Prečo ona nechodieva načas do školy?-Soske oj phirel nasik andre škola?
Prečo prichádzaš tak neskoro? - Soske aves avke nasik?
Čo robí tvoja sestra? Píše. - So kerel tiri pheň? Irinel.
Kedy budú doma? - Kana ena khere?
Nikto to nevie. - Ňiko oda nadžanel.
Kde bývaš? Žiješ? - Kaj bešes? Džives?
S kým ideš? - Kaha džas?
Čo hľadáš? - So rodes?
Kto to tak povedal? - Ko oda avke phendža?
Odkiaľ prichádzajú? - Khatar aven?
Čo chce robiť? - So kamel te kerel?
Načo myslí? - Pre soste gondoľinel?
Komu sa mám poďakovať za obraz? – Kaske majinav te paľikerel vašo kipos?
Ako to urobíme? - Sar oda keraha?
Čo si o tom myslíš? - So peske pal oda gondoľines?
Kedy sa to stalo? - Kana pes oda ačhija?
Aká je tvoja adresa? - Savi hiňi tiri adresa?
Ktorý z tých chlapcov je Ján? - Ko kale čhavendar hino o Jankus?
Od koho si dostal peniaze? - Kastar chudľal o love?
Ktoré jazyky študuješ? - Save čhiba študines?
Kto ti to povedal? - Ko tuke phendža?
Čo je ťa do toho? - So hin tut andro oda?
To nič. - Oda nič.
Kde to položím? - Kaj oda te thovav?
Kto to urobil? - Ko oda kerdža?
Prečo si robiť starosti? - Soske peske tekerel starosti?
Kde, hore, dole, vpredu, vzadu - Kaj, upre, tele, anglal, palal
Kde si to našiel? - Kaj oda arakhľal?
Kde to je? Je to blízko. Je to ďaleko - Kaj hin oda? Hin oda pašes. Hin oda dur.
Na čo to je? - Pre soste koda hin?
Kde si to kúpil, dostal? - Kaj oda cindžal, chudľal?
Kto tam ešte bol? - Ko sas mek odoj?
Kedy odchádzaš? - Kana džas?
Čo keby sme išli spolu na obed? - So te geľamas khetane pro dilos?
Koľko máš rokov? - Keci tuke berša?
Kde a kedy si to počul? - Kaj u the kana oda šunďal?
Kedy si to poslal? - Kana oda bičhaďal?
Kedy si ho videl naposledy? - Kana les dikhľal naposledy?
Kto je tá žena? - Ko hin odi džuvľi?
Koho si ešte videl? - Kas mek dikhľal?
O čo ide? - Pal soste džal?
Kde tak asi býva? - Kaj avke bešel?
Čie je to auto? - Kaskero hin oda motoris?
Ako ďaleko je to odtiaľto? - Sar dur hin oda adarik?
Koľko ľudí je tam? - Keci manuša hine odoj?
Koľko chceš? - Keci kames?

Ako je to možné? - Sar oda avke šaj el?
Ako sa vám to páči - Sar pes tumenge oda tecinel

Kde bývaš? - Kaj bešes?
Bývam v strede mesta/na sídlisku. - Bešav maškaro fors/pro sidliskos.
Aká je tvoja adresa? - Savi hiňi tiri adresa?
Moja adresa je Ružová 5, Košice. - Miri adresa hiňi Ružová 5, Košice.
Máte veľký byt? - Hin tumen baro kher?
Nie, tri izby a kuchyňu. - Na, trin khera, the jekh kuchňa.
Na ktorom poschodí bývaš? - Pro savo poschodie bešes?
Bývam na prvom poschodí. - Bešav pro eršino poschodie.
Chceš vidieť náš byt/dom? - Kames te dikhel amaro kher?
Príď sa pozrieť na náš byt/dom. - Av te dikhel pro amaro kher.
Môžeme si niečo uvariť v kuchyni? - Šaj peske vareso tavas andre kuchňa?

Otec/matka - dad/daj
Brat/sestra - phral/pheň
Syn/dcéra/deti - čho/čhaj/čhavore
Starý otec/Stará matka - phuri dad/phuri daj
Strýko/teta - bačis/nena
Švagor/švagriná - šogoris/šogorkiňa
Bratranec/sesternica - bratrancos/sesternica
Svokor/svokra - sastro/sasuj
Manžel/manželka - rom/romňi
Vnuk/vnučka - lačhakero čho/lačhakeri čhaj
Nevlastný otec - čimos
Máš ženu/muža? - Hin tut romňi/rom?
Áno, už desať rokov. - He, imar deš berš.
Máte deti? - Hin tumen čhavore?
Máme jedného syna a jednu dcéru. - Hin amen jekh čho the jekh čhaj.
Môj brat má ženu/nemá ženu. - Mire phrales hin romňi/nane romňi.
Moja sestra nežije s mužom. - Miri pheň nadživel le romeha.
Svadba bude v marci. - Bijav ela andro marcos.
Kde bude svadba? - Kaj ela o bijav?
Moja manželka sa narodila v Jasove. - Miri romňi uľiľa Jasoste.
Koľko rokov má váš syn? - Keci beršengero hino tumaro čho? /Keci berš hin tumare čhaske?
Môj starší syn má jedenásť rokov. - Miro phureder čho hino dešujek beršeskero. /Mire phureder čhaske hin dešujek berš./
Nevedel som, že máš sestru. - Nadžanavas hoj tut hin pheň.
Môj syn veľmi rád športuje. - Miro čho igen rado športinel.
Dcéra rada varí. - E čhaj rado tavel.

Aký je?/Aká je? - Savo hino?/Savi hiňi?
Je veľmi vysoký/nízky. - Hino igen učo/cikno.
Má dobrú postavu. - Hin les šukar postava.
Je to chudé dievča. - Hiňi šuki/saňi čhaj.
Jej priateľka je tlstá. - Lakeri baratkiňa hiňi thuľi.
Môj dedo je starý. - Miro papus hino phuro.
Jej zelené oči sú krásne. - Lakere zelene jakha hine šukar.
Môj brat je pekný muž. - Miro phral hino šukar rom.
Ja mám modré oči a on má hnedé. - Man hin kike jakha, la hin hňede.
On je škaredý. - Ov hino džungalo.

Prečo si smutný? - Soske sal smutno?
On je šťastný. - Ov hino bachtalo.
Ona je zlá a lenivá. - Oj hiňi nalačhi the lenivo.
Tento chlapec je veľmi zvedavý. - Ada čhavo hino igen zvedavo/kivančošno.
Dávaj na seba pozor. - Viďazin pre tute.
Múdry človek. - Goďaver manuš.
Veľmi zvedavá žena. - Igen zvedavo/kivančošňi džuvľi.
On je lakomý muž. - Ov hino hamišno.
Môj syn je najlepší študent. - Miro čho hino jekhfeder študentos.
Daj mi viac peňazí. - De man buter love.
Pavol pracuje najviac. - O Pavol kerel jekhbuter.
On má viac šťastia ako rozumu. - Les hin buter bacht sar godži.
Pre pravdu sa každý hnevá. - Vaš o čačipen sako rušel.
Verím ti. Veríme vám. - Pačav tuke. Pačas tumenge.
Najšťastnejší muž na svete. - Jekhbachtaleder murš pro svetos/pre luma.
Mária je najkrajšie dievča, aké poznám.- E Maria hiňi jekhšukarader čhaj sava prindžarav.

Chcem zavolať pánovi Baloghovi. - Kamav te vičinel le Balogoske.
Máte telefónny zoznam? - Hin tumen telefonno zoznamos?
Áno, tu je. - He, ade hino/ he, ake hino.
Kto volá? Volá Ervín. - Ko vičinel? Vičinel o Ervin.
Môžeš mi zavolať v stredu večer? - Šaj mange vičines stredone rači?
Aké je tvoje telefónne číslo? - Savo hin tiro telefonno samos?
Zavolaj mi zajtra. - Vičin mange tajsa.
Chcem hovoriť s tvojou sestrou. - Kamav te vakerel tira/tra pheňaha.
Nie je doma. - Nane khere.
Mám jej povedať, aby ti zavolala? - Majinav lake te phenel hoj te vičinel tuke?
Už som jej volal dvakrát. - Imar duvar lake vičinďom.
Prosím, hovor hlasnejšie, nepočujem ťa.- Mangav tut, vaker zoraleder, našunďol tut.
Počkaj chvíľku. - Užar sikra.

Koľko stojí táto izba? - Keci mol ada kher?
Je to veľmi drahé. - Oda hin igen dragano.
Kde je moja taška? - Kaj hiňi miri taška?
Zobuď ma ráno o šiestej. - Uštav man tosara šovorendar.

Koľko mám zaplatiť? - Keci majinav te počinel?
Auto sa pokazilo. - O motoris mosajija.
Zavolajte mi opravára. - Vičinen mange le opravaris.
Kedy to bude hotové? - Kana oda ela kisno?
O tri dni. - Palo trin džives.

Kde budeme jesť? V reštaurácii. - Kaj chaha? Andre reštauracija.
Budete jesť aj polievku? - Chaha the zumin?
Nepoznám toto jedlo. - Naprindžarav ada chaben.
Máte zeleninu? - Hin tumen zelenina?
Pil si pivo? - Pijal lovina?
Chceš ešte niečo? - Kames mek vareso?
Nie som hladný. Som smädný. - Nasom bokhalo. Som somňašno/smedno.
Čo budeš piť? - So pijeha?
Prineste mi fľašu červeného vína. - Anen mange caklos joji mol.
Ďakujem, všetko mi chutilo. - Paľikerav, sa mange chuťinelas.
Svadba - Bijav, vera Krstiny - Boľipen

Aké je počasie? - Savo hin idejos?
Je pekný deň./Je škaredý deň. - Šukar džives./Džungalo džives.
Je veľmi teplo./Je veľmi zima. - Igen tato./Igen šil.
Fúka vietor. - Phurdel e balvaj.
Svieti slnko. - Sitinel o kham.
Je veľmi veľká zima. - Igen baro šil hin.
Bude búrka. Prší. - Ela burka. Del brišind.
Sneží a mrzne. - Del o jiv the faďinel.
Zober si kabát, bude pršať. - Le peske e guba, dela brišind.

Ako sa cítiš? - Sar pes irzines/ciťines?
Dnes mi je lepšie ako včera. - Ada džives mange hin feder sar ič.
Som chorý./Som unavený. - Som nasvalo./Som unavimen.
Kašlem a som prechladený. - Khasav u mek som prechlaďimen.
Pichalo ma v chrbte. - Surinlas man andro dumo.
Mám asi teplotu. - Hin man talam horučka.
Bolí ma hrdlo. - Dukhal man o kirlo.
Zvracal, omdlel. - Čhankerlas, mengisajija.
Zomrel na rakovinu. - Muja pre rakovina.
Nech ide k lekárovi. - Midžal ko doktoris.
Spadol som a udrel som si koleno. - Pejom the demaďom peske e khoč.
Zlomil som si ľavú ruku. - Phagľom peske o balugno vast.
Zavolajte lekára. - Vičinen le doktoris.
Bolí ma hlava. - Dukhal man o šero.
Nechcem jesť. - Nakamav te chal.
Spím zle a potím sa. - Sovav namište the poťinav pes.
Ťažko dýcham a silno kašlem. - Phares dichinav the zorales khasav.
Otvor ústa. - Phundrav o muj.
Nedýchaj, ľahni si. - Nadichin, pašťuv tuke.
Vezmeš si lieky, bude ti lepšie. - Leha peske o prašky, ela tuke feder.

Kde pracuješ? - Kaj keres buči?
V úrade. Som sekretárka. - Pro urados. Som sekretarka.
Ona stratila zamestnanie/prácu. - Oj našaďa e buči.
Môj kamarát nemá prácu. - Mire baratos nane buči.
Aký máš plat?/Koľko zarábaš? - Keci zarodes?
On je dôchodca. - Ov hino dvochodcas.

Koľko to stojí? - Keci oda mol?
Prosíte si ešte niečo? - Kamen mek vareso?
Táto košeľa je lacná/drahá. - Ada gad nane dragano/hino dragano.
Dajte mi ešte bielu košeľu. - Den man mek parno gad.
Máte červenú sukňu? - Hin tumen ľoľi rokľa?
To je veľmi drahé. - Oda hin igen dragano.
Chcela by som sa pozrieť na čiernu sukňu.- Kamavas bi te dikhel pe kaľi rokľa.
Toto si kúpim, ďakujem. - Ada peske cinava, paľikerav.
Zaplatím./Platím. - Počinav.

Chlieb - Maro
Cibuľa - Purum
Maslo - Čhil
zemiaky - gruľi, kompira, bandurky
mlieko - thut
zelenina - zelenina
syr - siros
mäso - mas
saláma - salama
tvaroh - ciral
halušky - halušky
palacinky - palačinky
zemiakové placky - klepčanky/malešňiki
buchty - buchty
koláče - bokeja
pirohy - pišoty
kapusta - armin
polievka - zumin
soľ - lon
cukor - cukros
ocot - šut
med - medos
čierne korenie - papros
červená paprika - ľoľi paprika
cesto - chumer

hrniec - piri
tanier - taňiris
pohár/šálka - poharis/šalka
lyžica - roj
nôž - čhuri
vidlička - vidlička
vareška - kaštuňi roj

Kedy sa stretneme? - Kana pes arakhaha?
Kde sa stretneme? - Kaj pes arakhaha?
Kedy a kde sa stretneme? - Kana the kaj pes arakhaha?
Kde ma počkáš? - Kaj man užareha?
Kde ťa mám počkať? - Kaj tut majinav te užarel?
Počkám ťa doma. - Užarava tut khere.
Počkaj ma pred domom. - Užar man paš o kher.


Kto to spieva? - Ko oda džijavel?
To je pekná pieseň. - Oda hin šukar džiji(giľi)
To spievaš ty? - Oda džijaves tu?
Pekne spievaš. - Šukares džijaves.
Pusti mi tú pieseň ešte raz. - Muk mange odi džiji mek jekhvar.
Nauč ma to spievať. - Sikav man oda te džijavel.
Zaspievajme si to spolu. - Aven džijavas oda khetane.
Kúpim si to CD-čko. - Cinava peske oda CD-čkos.
Rád/rada počúvam cigánske piesne. - Rado šunav romane džija.
Niektoré sú veľmi smutné. - Varesave hine igen žajošne.
O čom sa tam spieva? - Pal soste pes odoj džijavel?
Prelož mi to. - Prethov mange oda.
Pôjdeme na zábavu? - Džaha pro balos?
Kedy budú vystupovať? - Kana vistupinena?
Kedy/o ktorej začínajú? - Kecorendar kezdinen?
Kedy sa to končí? - Kana pes oda končinel?
Veľmi sa mi to páčilo. - Igen pes mange oda pačinlas/tecinelas.
Hrali výborne. - Bašavenas igen mište.
Cigánske hlasy - Romane hangi
Prečo už spolu nehráte? - Soske imar khetane nabašaven?
Poďme do Romathanu na premiéru. - Aven džas andro Romathan pre premiera.
O čom bude nová hra? - Palsoste ela nevi hra?
Hrá ešte v Romathane Žaneta? - Bajinel mek andro Romathan e Žaneta?
Prečo odišla? - Soske odgeja?
To je škoda, páčila sa mi, aj tebe? - Oda hin zijang pačinelas/tecinelas pes mange, the tuke?
Prídeme ešte niekedy? - Avaha mek varekana?
Rada chodím do divadla. - Rado phirav andro divadlos.
Rád chodíš do divadla? - Rado phires andro divadlos?
Musím zistiť, aký program má Romathan. - Mušinav pes te dodžanel, savo programos hin le Romathan.


V ŠKOLE | ANDRE ŠKOLA

Deti sa budú učiť čítať a písať. - O čhavore sikľona te genel the te irinel.
Budeme sa učiť aj novú pesničku. - Sikľuvaha the nevi džiji.
Kto zaspieva pesničku? - Ko džijavela džiji?
Eva má ťažkosti s matematikou. - La Eva hin pharipen la matematikaha.
Včera sme počítali do desať. - Ič genahas dži ko deš.
Zajtra sa naučíme básničku. - Tajsa sikľuvaha basňička.
Budeme písať nové písmená. - Irinaha neve pismena.
Ivan musí veľa písať. - O Ivan mušinel but te irinel.
Deti, poďme spievať! - Čhavale, džas te džijavel!
Deti, ideme von! - Čhavale, aven džas avri!
Deti, budeme čítať. - Čhavale, genaha.
Deti, budeme písať. - Čhavale, irinaha.
Deti, budeme počítať. - Čhavale, genaha.
Chcela by som pekne čítať a písať. - Kamavas bi šukares te genel the te irinel.
Keď budeš chodiť do školy, všetko sa naučíš. - Te phireha andre škola, sa sikľoha.
Príde pre teba brat? - Avela pal tute o phral?
Nakreslil si pekný obrázok. - Kreslinďal šukar kipocis (obrázkos).
Si veľmi šikovný. - Sal igen šikovno.

Teraz ideme jesť obed. - Kanake džas te chal o dilos.
Odložte všetko do skrinky. - Othoven sa andre skrinka.
Na obed sú buchty. - Po dilos hin buchti.
Jete radi buchty? - Chan rado buchti?
Umyte si ruky! - Thoven o vasta!
Budeme jesť pekne. - Chaha šukares.
Dobrú chuť. - Lačho chaviben.
Chutil ti obed? - Chuťinelas tuke o dilos?
Prečo si nejedol polievku? - Soske nachajal e zumin?
Ja nerád jem bielu polievku. - Me narado chav parňi zumin.
Mama varí lepšie jedlo. - Miri daj tavel feder chaben.
Rád jem mäso, zemiaky a kapustu. - Rado chav mas, kompira the armin.
Na Vianoce sme jedli ryby, šalát a kapustnicu. - Pre Karačoňa chahas mačhe, šalatos the arminakeri zumin.

Vonku sa budeme hrať s loptou. - Avri pes bajinaha la loptaha.
Kto chce, môže tancovať a spievať. - Ko kamel, šaj khelel vaj džijavel.
Janko, prečo nechceš ísť von? - Janko, soske nakames te džal avri?
Miška, prečo nechceš spievať? - Miška, soske nakames te džijavel?
Oblečte sa. - Uren pes.
Vyzlečte sa. - Čhiven pes tele.
Nie je ti zima? - Nane tut šil?
Nepi studenú vodu! - Napi šilalo paňi!
Urobím teplý čaj, dobre? - Kerava tači teja, mište?

Prečo Jožko nechodí do školy? - Soske o Jožkus naphirel andre škola?
Pani Baloghová, Jožko by mal chodiť do školy. - Pani Baloghova, o Jožko by majinďahas te phirel andre škola.
Už tri dni nebol v škole. - Imar trin džives nasas andre škola.
Je chorý? Bolí ho niečo? - Hino nasvalo? Dukhal les vareso?
V pondelok ideme s celou triedou do kina. - Hetvine džaha caja triedaha andre mozi.
Príde Dežko do školy? - Avela o Dežkus andre škola?
Dežko bol s mamou u doktora. - O Dežkus sas la daha ko doktoris.

Všetky deti budú cvičiť. - Savore čhavore cvičinena.
Ja nechcem cvičiť! - Me nakamav te cvičinel!
Bolia ma nohy. - Dukhan man o pindre.
Hovoríš pravdu? - Čačeste vakeres?
Sadni si a pozeraj sa, ako deti cvičia. - Beš tele u dikh, sar o čhavore cvičinen.
Zajtra budeš cvičiť s nami, dobre? - Tajsa cvičineha amenca, mište?

Mínus znamená odober. - O mínus hin hoj te odles.
Plus znamená pridaj. - O plus hin hoj te prithoves.
Aby si vedel, kedy je menej a kedy viacej, rozumieš? - Hoj te džanes kana hin frimeder u kana buter, achajos?
Štyri jablká je viac, ako jedno jablko. - Štar phaba hine buter sar jekh phab.
Jedno jablko je menej ako dve. - Jekh phab hin frimeder sar duj.
Naučíme sa počítať a budete vedieť v obchode nakupovať. - Sikľuvaha te genel u džanena andre bota te cinkerel.
Koľko stojí jeden rohlík? - Keci mol jekh kifľos?
Koľko stojí päť rohlíkov? - Keci mol panč kifľi?
Zahráme sa na obchod. - Bajinaha pes pre bota.
Gitka bude predavačka. - E Gitka ela botoškiňa.
Ondrej bude nakupovať a počítať peniaze. - O Ondrej cinkerela the genela o love.
Potom sa vymeníte, dobre? - Pajs pes čerinena, mište?
Napíšte slovíčka do zošita. - Irinen o lavora andro zošitos.
Píšte pomalšie a krajšie. - Irinen polokeder the šukareder.
Napíš to ešte raz. - Irin oda mek jekhvar.
Napíš na tabuľu svoje meno. - Irin pre tabula tiro nav.
Napísal si to dobre. - Irinďal oda mište.

Povedz mamke, nech príde do školy. - Phen tradake mi avel andre škola.
Musím sa s ňou porozprávať. - Mušinav laha te vakerel.
Môže prísť zajtra? - Šaj avel tajsa?
Keď nemôže, ja prídem ku vám domov. - Te našti avel, me džava ke tumende khere.
Mamka sa stará o malú sestru a brata. - Mridaj merkinel pre cikňi pheň the pro phral.
Zajtra bude doma. - Tajsa ela khere.
Otec pracuje, nebude doma. - Mro dad kerel bučhi, naela khere.
Mamka vás bude čakať. - Mridaj tumen užarla.
Dobre, prídem a pohovoríme si. - Mište, avava a povakeraha peske.

čítaj poznámky (16) / napíš poznámku

aktuálne diskusie:

chyby v slovnikucencul7805.Feb:11:30
superalice10.Mar:17:45
Frazamona03.Jan:20:12
Vyslovnostoblacik21.May:11:24
chybkymartivan11.Apr:15:29
. . .
čitateľov: 423545   verzia pre tlačiareň

partneri

TRIVAL

galéria
Oct 12, 2011


312840_225436090850397_132810593446281_618621_1238221811_n.jpg / zo života rómov
klikni na obrázok pre zväčšenie

čítaj poznámky (1)
napíš poznámku
prezri si archiv(69) :
General(3) / zo života rómov(23) / rómska kultúra(11) / momentky(11) / portréty(19)

vlozit obrazok do galerie
Random Picture
Aug 06, 2007

poltar 1.jpg / momentky V Poltári
nove diskusne prispevky
téma autor dátum
O cestě k lepší... smilan Apr / 14
Ľudia nevedia č... smilan Apr / 07
Prehliadnuté, v... smilan Apr / 01
Z dávnych egypt... smilan Mar / 24
V zemi zatracen... smilan Mar / 18


nove diskutovane prispevky
téma autor dátum
Uvažovanie o pr... paulpredd Apr/04
Zobudime sa uz ... mkub Mar/13
Spolunažívanie mkub Mar/13
vyučovanie róms... Brenda Dec/27
pesnička tomas Nov/27




Page loading took:0.515 seconds

(c) autorske prava vyhradene Box Network s.r.o., akekolvek materialy z tejto stranky nie je mozne pouzit bez suhlasu autora! kontakt: 0905 942 606

NAJ.sk